Klavírna pedagogika ostala podlá Martienssena vela dlžná tomuto ciefu, hlavne preto, lebo pre sústredenú starostlivosť o ruky a prsty zabudla na to hlavné, čo riadi celý výkonný hrací aparát: na psychiku hráča, na rozvíjanie jeho aktívnej zvukovej predstavivosti. Preto Martienssen roku 1930 vypracoval svoju koncepciu tvorivého vyučovania klavírnej hry, ktorá sa stala základom jeho knihy vydanej roku 1954. Zhrnul v nej svoje rozsiahle praktické i teoretické vedomosti klaviristu a klavírneho pedagóga.
Jadrom Martienssenových úvah je uznanie psychofyzickej neopakovatelnosti každého hráča a požiadavka tvorivosti. Tieto dve tézy dôsledne uplatnil vo svojej teórii vyučovania klavírnej hry a vytvoril tak dielo, ktoré povie vela zaujímavého a podnetného aj dnešnému pedagógovi a interpretovi.
Nevyhnutné