Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.
Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy.
Nevyhnutné