Denník Rywky Lipszycovej

Jedinečné svedectvo štrnásťročného dievčaťa, ktoré svoje dospievanie prežilo v lodžskom gete.

Pri oslobodení koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka lekárka sovietskej Červenej armády Zinaida Berezovská našla v troskách jedného z krematórií denník. Mala ho u seba až do svojej smrti v roku 1983.

Rywka si písala denník od októbra 1943 do apríla 1944.
Zaznamenávala si doň svoje myšlienky, pocity, sny, spomienky na mŕtvych rodičov a deportovaných súrodencov, zachytila každodenný život v krutých podmienkach lodžského geta a rozoberala vzťahy s príbuznými, učiteľkami a kamarátkami. Jej zápisy svedčia o obrovskej túžbe dospievajúceho dievčaťa po lepšom živote, o odhodlaní nevzdávať sa za žiadnych okolností, o neochvejnej viere, ktorá jej pomáhala prežiť tie najťažšie chvíle.
V auguste 1944 Rywku s jej najbližšími deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brezinka. Neskôr ju poslali do pracovného tábora Christianstadt, odkiaľ absolvovala pochod smrti do Bergen-Belsenu, kde sa konečne dočkala vytúženej slobody.

Denník Rywky Lipszycovej v knihe dopĺňajú spomienky jej príbuzných, odborné eseje, ktoré spolu s bohatou fotodokumentáciou približujú atmosféru tých čias, a tiež pátranie po jej ďalšom osude.