Ivkova biela mať

Pri každodennej práci a zúfalom boji o prežitie nie je čas na výchovu a prejavy citov. No hoci Ivko nevie dať najavo svoje city, v jeho vnútri bije srdiečko plné nekonečnej lásky k bielej mamke. Naplno si ju uvedomil po nenaplnenom úteku za učiteľkou. Keď napokon potajomky kladie kvety na hrob svojho otca, ktorého bol kedysi vinil zo svojho nešťastia, hladu, biedy a poníženia, prosí ho o odpustenie a sľubuje, že nikdy nikoho neodsúdi slovom.