(J33) Autor v diele spracúva tému lásky štyroch priateľov, Rašida, Lakdara, Murada a Mustafa, k plachej aj divej Nedžme, dcére Francúzky a jedného z jej arabských milencov, no nevedno, ktorého. Vydajú ju za Kamela, pravdepodobne jej brata, a napokon ju odvedú do sídla potomkov mýtického kmeňa Kebultov. Nedžma je nielen im štyrom, ale všetkým bojovníkom za slobodu a jednotu alžírskeho ľudu symbolom minulosti, je ženou-bohyňou, symbolom pravdy, iskrou, podnecujúcou hrdinov do boja proti kolonizátorom.