Najrozsiahlejšou prózou Oscara Wilda je Portrét Doriana Grraya, dobre známy príbeh krásneho mladíka, ktorý si zázračným spôsobom zachováva mladosť. Toto dielo, ktoré Wilde nenazýva románom, ale esejou a dekoratívnom umení, namierenou proti surovej brutalite prostoduchého realizmu, je priam nabité oslnivými aforizmami a paradoxami, v ktorých bol majstrom. Wildove divadelné hry, ako Vejár lady Windermerovej a Je dôležité mať Filipa, sú duchaplné spoločensko-kritické konverzačné komédie, plné fenomenálnych paradoxov, ktorými autor oslňoval nielen svojich súčasníkov, ale i celé ďalšie generácie čitateľov a divákov. Jeho obľúbený spôsob, ako zosmiešniť konvenčné názory, bol ten, že vymenil jedno-dve slová v ustálenej fráze, a zaužívaná životná pravda získala tak úplne nový aspekt. V diele Balada o žalári v Radingu, najbolestnejšia balada napísaná v anglickom jazyku, pranierujúca neľudské podmienky vo vtedajších anglických väzniciach.
Nevyhnutné