Prútené kreslá, Rozhovory bez konca

Prútené kreslá sú príbehom mladého československého študenta Bartolomeja Slzičku, ktorý počas nepriaznivých podmienok (schyľuje sa k druhej svetovej vojne), je odhodlaný študovať vo svojom vytúženom meste v Paríži. Témou knihy je zobrazenie náklonnosti medzi Bartolomejom a študentkou Danielou, ku ktorým sa Bartolomej vracia v podobe spomienok. Dominik Tatarka v novele píše o svojich vlastných skúsenostiach z predvojnových čias. V Paríži prežil štyri mesiace a k svojmu pobytu sa vrátil až po rokoch, práve v novele Prútené kreslá. Radikalny obrat v jeho tvorbe znamenala kniha dvoch noviel Rozhovory bez konca (1959). Jeho pohlad na cloveka sa zaklada na uvahach a osobnej retrospektive s dorazom na odhalovanie zmyslu zivota (Kohutik v agonii) a vyzname mravnej obete (Este s vami pobudnut).