Kniha Šľachtenie rastlín napísaná kolektívom autorov vyučujúcich túto disciplínu na VŠZ v Prahe, na VŠZ v Brne a na VŠP v Nitre. Teoreticky sa opiera o poznatky šľachtiteľského výskumu a využíva teoretický základ mnohých disciplín (genetiky, botaniky. ekológie, fyziológie, biochémie, imunológie, biometriky a i.). Z nových biotechnológií uplatňuje poznatky najmä v oblasti meristémových kultúr, embryokultúr, androgenézy a somatickej hybridizácie.
Vo všeobecnej časti sa zaoberá problematikou novošľachtenia, udržovacieho šľachtenia a semenárstva, šľachtiteľskými cieľmi, hospodársky dôležitými znakmi a vlastnosťami a možnosťami ich zámerných zmien šľachtením, genetickými zdrojmi ako východiskovým materiálom šľachtenia rastlín, metódami šľachtenia (výber, hybridizácia, heterózne šľachtenie, mutačné šľachtenie, hybridno-mutačné šľachtenie, polyploidné šľachtenie).
V špeciálnej časti uvádzame problematiku šľachtenia, východiskový materiál, ideotypy, tematické úlohy MPVž do r. 2000, šľachtiteľské ciele, metódy a výsledky šľachtenia pri vybraných hlavných poľnohospodárskych plodinách. Sú to: obilniny (pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica), okopaniny (repa cukrová, repa kŕmna, zemiak), strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica, sója, peluška, lupina, vika), olejniny (repka olejka, slnečnica, mak), priadne rastliny (ľan, konopa), technické plodiny (chmeľ, tabak, koreninová paprika) a krmoviny (lucerna, ďatelina lúčna, trávy).
Nevyhnutné