Eschatológia ako teologická disciplína si dlhé roky pokojne hovela na konci systematickej teológie, veď ide predsa o traktát o „posledných veciach“. Naše časy ju však uvrhli do stredu teologického uvažovania. V úvode knihy sa autor zamýšľa nad historickými predpokladmi tejto zmeny postavenia eschatológie. Vidí ich predovšetkým v stretnutí sa teologického myslenia s takmer náboženským pátosom budúcnosti, ktorý so sebou priniesol marxizmus. Z tohto stretu vzišli v našich časoch také moderné teológie budúcnosti, nádeje, oslobodenia.
Podľa regensburského profesora dogmatickej teológie Josepha Ratzingera, ktorý túto knihu v roku 1977 napísal, sa v problematike eschatológie kladie otázka o tom, čo je vlastne podstatou kresťanstva. Zaoberá sa individuálnymi rozmermi eschatológie, čiže otázkami o smrti a nesmrteľnosti, a venuje sa aj tematike „budúceho života“, čiže vzkrieseniu mŕtvych, Kristovmu druhému príchodu, posledného súdu, peklu, očistcu a napokon nebu.
Nevyhnutné