Pevnosť s deviatimi vežami

Bravúrne napísaný autobiografický román je dojímavým záznamom o tom, ako človek prežíva v zajatí strachu a brutality, svedectvom o dôležitosti rodiny vo chvíľach, keď sa sused obracia proti susedovi, ale i drastickým pohľadom na desaťročie Afganistanu pred zásahom NATO.

Pre mladého Kvajsa bol Kábul mestom záhrad, kde zo strechy domu starého otca púšťal s inými chlapcami šarkanov, zatiaľ čo jeho rodičia, strýkovia, ujcovia a tety popíjali čaj pri obruse rozprestretom na tráve. Bol to čas, keď sa rozprávali príbehy, recitovali básne, obchodovalo sa s kobercami a dohadovali sa manželstvá. Zrazu vypukla občianska vojna. Štvrť, v ktorej Kvajsova rodina žila, sa ocitla na frontovej čiare konfliktu.

Keď okolo domu začali dopadať rakety, museli opustiť všetko, čo mali, a uchýliť sa do starej pevnosti o niekoľko ulíc ďalej, kam ešte paľba nedoľahla. S narastajúcim násilím a nebezpečenstvom sa Kvajsov otec rozhodne opustiť krajinu a odviesť aspoň svoju najbližšiu rodinu do bezpečia.