Väzenský život som doteraz poznal len z druhej ruky. Obraz, aký som si o ňom takto vytvoril, bol dosť protirečivý: od fešáckeho kriminálu zo Straussovho Netopiera po pankrácke temnice, kde mučili Fučíka. Vlastné skúsenosti som nemal, hoci všeobecne sa tvrdilo, že na spisovateľskú inšpiráciu to nie je na zahodenie. Lenže, ako vravievajú Nemci, „so gründlich wollte ich es eigentlich nicht wissen...“ Nezavrela ma kapitalistická prvá republika, hoci som sa za svojich študentských liet zúčastnil na nie jednej politickej akcii, za akú sa občas aj zatváralo. Nezavrel ma ani fašistický Slovenský štát, napriek tomu, že som bol v tom čase tri roky činný v ilegálnej komunistickej strane. Do basy ma nedal dokonca ani dogmatický režim päťdesiatych rokov, hoci – ako som si dodatočne uvedomil – nebolo nič ľahšie.
Nevyhnutné