Od Tekova vietor veje

Tekov úrodný, Tekov vínorodý, Tekov čilejkársky. Jedenásť dedín v kruhu, ktorý sa podobá srdcu. Jedenásť dedín, poddaných rovine i horám, poplatných slnku a zemi. Tekov zelený a belasý, žiarivý a temný, prekračujúci kamenné bránky a odchádzajúci do nenávratna. Tekov od zeme až po oblaky, od jari do jesene, od narodenia po smrť. Tekov od Moreny až do Vianoc. Tekov v piatok i vo sviatok, v robote i v tanci, v búrkach aj v dúhach, v žiaľoch i v šťastí...

Reč je o Tekove za Slovenskou bránou, o kraji medzi dvoma Kusými horami, Hronom a starou štiavnickou hradskou, po ktorej voľakedy putovalo nielen striebro a zlato, ale aj oberučné súdky s dobrým tekovským vínom...