Diela O nebi a O vzniku a zániku pochádzajú pravdepodobne zo skoršieho obdobia Aristotelovej filozofickej tvorby. Aristoteles v nich podáva výklad princípov a postulátov svojej globálnej koncepcie univerza, z ktorých niektoré, najmä postulát dvojsférovej stavby univerza — pozemskej a nebeskej, postulát geocentrizmu a nehybnosti Zeme boli v stredoveku kanonizované a spolu s koncepciou prvého hýbateľa, nehybného a večného, sa stali základom kresťanského učenia a svetonázoru. Aristoteles sá nám tak predstavuje ako najvplyvnejší kozmológ antiky, ktorého dielo, ako nijakého starovekého či stredovekého filozofa, na dlhé stáročia ovplyvnilo predstavy o podstate a stavbe sveta. A aj keď tieto predstavy boli dávno prekonané, „ostávajú pamätníkmi dobrodružstiev ľudského umu v prometeovskom úsilí prenikať do tajov obklopujúcej nás skutočnosti“.
Nevyhnutné