Spomienky priekopníka slovenského peňažníctva.
Pri čítaní Spomienok už dávnejšie nežijúceho priekopníka slovenského peňažníctva musí čitateľ nevdojak konštatovať, žc v našej historiografii, aj v inej spisbe o našej minulosti, je ešte vždy veľa bielych miest a jedným z nich je aj slovenské peňažníctvo, najmä v prvej, rozvojovej, fáze. Pritom peňažníctvo v našich národných dejinách nebolo len peňažnou, peňažníckou, ba dnes by sme povedali skôr finančnickou činnosťou, ale bolo aj činnosťou politickou, národno-ochrannou a národno-kultúrnou, a to tak vo vzťahu k hornozemským, ako aj dolnozemským Slovákom. Najmä vo vzťahu k posledným nadobudlo mimoriadne pozitívne črty. Začiatkom tohto storočia sa niektoré dolnozemské peňažné ústavy, ako nadlacká Ľudová banka, petrovská Sporiteľňa, novosadská Banka, kovačická Ľudová banka, prípadne i niektoré ďalšie, stali významnou hrádzou proti čoraz prudšiemu odnárodňovaniu. A ak sa predtým v radoch dolnozemských Slovákov uplatňovala len inteligencia stojaca v službách cirkvi, spravidla evanjelickí kňazi a cirkevní učitelia, vznikom spomínaných peňažných ústavov sa naskytá niekoľko príležitostí aj pre pôsobenie tzv. svetskej inteligencie, právnikov a bankových úradníkov....
Nevyhnutné