V roku 1810 prišla osemnásťročná Mária Lujza, dcéra cisára Františka I., s veľkou slávou do Paríža. Habsburský trón si po prehratej vojne sľuboval od jej manželského zväzku s Napoleonom upevnenie mieru. Prežila štyri roky po boku najmocnejšieho muža na najhonosnejšom dvore Európy. Cisár, ktorému nikdy nestačilo, čo mal, prehral svoju ríšu aj svoje manželstvo. Mária Lujza ho nenasledovala do vyhnanstva na Elbu ani na ostrov Svätej Heleny, čo jej mnohí vyčítali, ale ešte dva razy sa vydala a ako vojvodkyňa z Parmy, Piacenzy a Guastally žila v Taliansku až do svojej smrti.