Ľúbostné verše Jána Kostru

Kostrova poézia je práve z rodu takých veľkých, ktoré za obyčajným nájdu neobyčajné, za každodenným jedinečné, ktoré zastavujú chvíľu, aby sa mohli pozrieť na jej dno. A to dno je dno ľudského srdca, statočného, trpiaceho i milujúceho, bojujúceho a nevzdávajúceho sa. A to ľudské srdce sa nechveje v rytme osamelosti, netrpí a nebojuje pre seba a v sebe samom: tisícmi najjemnejšími kapilárami je spojené s krvným obehom svojho ľudu i ľudstva, bojujúceho za prosté šťastie pre človeka.