Čučoriedkareň 2.

Nedá sa nič robiť, milé čučoriedky, opäť vás musím vyzvať do útoku. Chlapčiská zaplavila nebývalá plachosť! Už som si v poslednom čase myslel, že budú smelší, že budú útočnejší, priamočiarejší, ale čo to vidím okolo seba? Plachosť, plachosť, samá plachosť! Postávajú okolo čučoriedok pred ich bránou, naberajú pomaly, pomaličky odhodlanie. Čas plynie. Zrazu len dievča vojde do brány a je po útoku! Už ma neštvite chlapčiská! Za mojich čias sa okolo toho nerobili také caviky! Prišli sme k bráne, schmatol som čučoriedku do náručia, vlepil som jej pusu, poriadne som ju vystískal - a hotovo!...