Branné organizácie v československu 1918-1939 (so zreteľom na slovensko)

V šiestich kapitolách publikácie autor analyzuje vznik, formovanie a činnosť vojenských stavovských, občianskych polovojenských a telovýchovných organizácií branného charakteru v medzivojnovom Československu. Mapuje rozsah členských základní, ich najvýznamnejších predstaviteľov, základné ciele činnosti so zreteľom na brannú výchovu a výcvik členov, spoluprácu najvyšších orgánov čs. vojenskej správy s ústrednými brannými organizáciami. Poukazuje aj na rozdiely medzi ústrednými brannými organizáciami a extrémisticky orientovavanými telovýchovnými či polovojenskými organizáciami. Analyzuje postavenie ústredných branných organizácií v brannom systéme Československa po nástupe nacistov k moci v Nemecku roku 1933, činnosť branných organizácií v pomníchovskom Česko-Slovensku, venuje sa Zákonu o brannej výchove č. 184/1937 Zb. z. a jeho praktickému presadzovanie, etablovaniu paramilitárnej organizácie s fašizoidnými rysmi v brannej výchove – Hlinkovej gardy, likvidácii ústredných branných organizácií na Slovensku, pôsobeniu najmasovejšej fašizoidnej polovojenskej organizácie na Slovensku v 20. rokoch – Rodobrany a Sedliackej jazdy ako jednej z ústredných polovojenských branných organizácií.