Prešla som tunelom a vrátila som sa späť. Sama...
Od toho strašného februárového dňa, keď ju pohltilo more, sa pre Miu zastavil čas. V hlbokom sne, v ktorom sa nachádza, sa však cíti bezpečne. Obklopuje a chráni ju zvuk známeho hlasu, zmierňuje jej utrpenie a približuje ju k tomu, koho tak veľmi miluje. Je to Patrikov hlas a ona nechápe, ako je to možné. Ten hlas je silnejší ako všetky ostatné, ktoré ju volajú, aby sa vrátila späť do života. Aj keď ho nemôže vidieť, prihovára sa jej ako anjel, ktorý ju nikdy neopustí. Mia sa však bojí otvoriť oči, má strach, že znova bude cítiť zúfalstvo a bolesť. Keď sa napokon preberie, je úplne iná. Niekto chcel, aby žila. Niekto, s kým dokáže aj naďalej komunikovať a koho nemá v úmysle prestať počúvať. Niekto, kto ju miluje viac ako svoj život a kto urobil všetko preto, aby ju zachránil. Vďaka starej mame, ktorá si ju vezme z nemocnice k sebe do Florencie, začína Mia opäť žiť a spoznávať nových ľudí. A vďaka starému rumunskému učiteľovi začína znova tancovať a približovať sa k svojmu snu o baletnej škole v Anglicku...
Nevyhnutné