Novela Biele noci a román Hráč sú výnimočné diela z rôznych období, ale myšlienkou a psychológiou sú si veľmi blízke. Aj ich hrdinovia sú podobní. Obaja sa chcú realizovať cez ozajstnú lásku, ani jednému však nežičí šťastie. V Bielych nociach sa ešte verí, že človek je v podstate dobrý, príbeh má idylickejšie rúcho so závojom elegického smútku. Z Hráča už hľadí tvár spisovateľa, ktorého mučí ľudská nedokonalosť. Skúsenosť ho poučila, že vášeň - postupne jedna jediná - neúprosne pohlcuje v človeku všetko ostatné, citovosť, vnímanie i nadanie...
Nevyhnutné