Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii

(A1) Atlas prináša svedectvo o národnej  kultúre a spôsobe života juhoslovanských Slovákov v podobe, v akej sa zachovalo v reálnom živote a v kolektívnej pamäti jej nositeľov na prelome storočí. A je dokladom jej spätosti aj so srbskou kultúrou.

Ján Babjak v stati Etnická história Slovákov v Juhoslávii upriamuje pozornosť na oblasť srbskej Vojvodiny, v ktorej žijú na relatívne kompaktnom území od konca 18. storočia. Tému konkretizuje v geografických podunajských oblastiach Báčka, Banát a Sriem. V každej z nich sleduje rozmiestnenie slovenských osád so štatistickými údajmi obyvateľstva či jeho migrácie do iných oblastí Dolnej zeme a v neskorších vysťahovaleckých vlnách i do zámoria.

V stručnej Charakteristike skúmaných lokalít Babjak uvádza obce s najpočetnejším slovenským osadenstvom, v ktorých sa konal výskum pre potreby Atlasu slovenskej ľudovej kultúry v Juhoslávii. Uskutočnil sa v 17 lokalitách, v ktorých vtedy žilo 500 a viac Slovákov – Pivnica, Selenča, Silbaš, Kulpín, Báčsky Petrovec, Kysáč, Aradáč, Báčska Palanka, Hložany, Lug, Erdevík, Kovačica, Padina, Jánošík, Stará Pazova, Boľovce, Vojlovica