Konferencia ministrov zahraničných vecí Veľkej trojky, zasadajúca v októbri 1943 v Moskve, dospela okrem iného k dohode o potrebe vytvorenia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval tesnejšiu spoluprácu medzi USA, ZSSR a Veľkou Britániou v oblasti skúmania európskych otázok, vznikajúcich z vývoja vojny. Praktickým výsledkom rokovaní, zohľadňujúcom predstavy všetkých troch veľmocí, bolo zriadenie Európskej poradnej komisie so sídlom v Londýne. Náplňou práce komisie bolo študovať problémy spojené s ukončením vojnových akcií na kontinente a vypracúvať spoločné odporúčania trom spojeneckým vládam. Novozriadený spojenecký orgán sa mal zaoberať celým radom otázok týkajúcich sa povojnového usporiadania Európy, ale najväčšiu pozornosť mal sústrediť na nemeckú problematiku. Prioritnou úlohou komisie bolo vypracovať kapitulačné podmienky, ktoré mali Spojenci predložiť Nemecku, zostaviť štruktúru dodatočného kontrolného mechanizmu, umožňujúceho sledovať, či Nemecko tieto podmienky dodržiava a stanoviť okupačné pásma pre jednotlivé spojenecké mocnosti.
Nevyhnutné